Remeslá a profesie.
- Inšpirácie
- Remeslá a profesie.
Téma týždňa: Čím budem? Remeslá a profesie
Vzdelávacia oblasť: Človek a svet práce 󠄦Ո Človek a spoločnosť
Podoblasť: Remeslá a profesie Ո Ľudské vlastnosti a emócie
Cieľ: Dieťa vie vlastnými slovami prerozprávať počutý príbeh. Dieťa vie opísať základnú pracovnú náplň povolania učiteľ. Dieťa vie určiť a opísať vlastnosti a identifikovať pocity. Dieťa vie identifikovať pozitívne a negatívne ľudské vlastnosti. Dieťa vie vlastnými slovami opísať, aké by mal mať učiteľ vlastnosti.
Pomôcky: príbeh o Vladimírovi, ilustrácia
Metódy: hra, rozhovor, pozorovanie, hodnotenie, praktická činnosť
Zásady: aktívnosť, individuálny prístup, postupnosť, prepojenosť teórie a praxe, vedeckosť, výchovné pôsobenie
Metodický postup
- Deti si nájdu na koberci pohodlné miesto, kde sa usadia. Budeme si čítať jeden príbeh. Pozorne počúvajte...
- Deťom čítam príbeh.
- Po dočítaní nechám deťom tichú chvíľku, aby príbeh doznel.
- Deti vlastnými slovami prerozprávajú príbeh, pýtam sa doplňujúce otázky vyplývajúce z textu a na pointu/poučenie vyplývajúce z príbehu.
(Otázky vyplývajúce z príbehu: Kde sa príbeh odohrával? Aké postavy boli v príbehu? Aké vlastnosti mali tieto postavy? Čo a prečo mal Vladimír zmeniť? Ako mohol inak skončiť príbeh? Čo by sme poradili do budúcna Soničke a Vladimírovi, aby robili inak v povolaní? Čo by ste im zapriali?)
- Nasleduje rušnejšia časť – deti sa zmenia na lesných lapajov a budú ich napodobňovať – znázorňujú jednotlivé zvieratká pohybom po triede.
- Nakoniec si zovšeobecníme, aké vlastnosti by mal mať pre nich ideálny učiteľ.
- Podľa pozornosti detí, môžem zaradiť aktivitu, kde deti budú znázorňovať svoj postoj ku vybraným vlastnostiam. Pred aktivitou si dohodneme pravidlá (môžeme hrať v kruhu, môžeme hrať tajne – všetky deti budú mať zatvorené oči, okrem mňa, aby sa nehanbili vyjadriť svoj názor, alebo aby o sebe neopakovali. Poviem/opíšem vlastnosť a dieťa vyjadruje svoj postoj – ak vlastnosť deti vnímajú ako žiadúcu a pozitívnu - vzpaží ruky, ak ako nežiadúcu a negatívnu - dá si ruky v bok. Ak sa dieťa nechce alebo nevie vyjadriť, ruky dá za chrbát.
- Taktiež sa môžeme zahrať obmenu hry Na kráľa – jedno dieťa bude Vladimír (maska vlka na hlave), ostatné deti sú zvieratká v lesnej škôlke. Keď má dieťa masku vlka na hlave, deti schodia po triede slušne, alebo stoja v pozore...správajú sa tak, ako keby bol vlk Vladimír v triede (vyjadrujú, ako sa cítili mláďatká). Keď si dá dieťa masku z hlavy dole – Vladimír už nie je v triede, deti sa môžu naháňať, spievať, tancovať, tešiť ... Takto to striedame. Na konci aktivity opíšu, čo sa dialo, keď bol Vladimír v triede a keď nebol.
- Ak majú deti potrebu, môžu príbeh alebo svoje pocity výtvarne znázorniť podľa vlastnej fantázie.
PRÍBEH : Vladimír sa toho veľa naučil
V jednom lese, kde rastú tie najvyššie zelené stromy, tie najväčšie hnedé hríby a tie najsladšie červené jahody, bola jedna lesná škôlka. Chodili do nej všetky lapajské mláďatká lesných zvieratiek – parádnica líštička, hopsavá veverka, brumkavý medvedík, pomalý slimáčik, ale aj skákavá srnka.
Všetky lapajské mláďatká rady chodili do lesnej škôlky. Každý deň v nej zažili niečo nové a jedinečné. Pani mláďatoučiteľka sovička Sonička mala rada svoje lesné povolanie a každý jeden deň chodila s ooobrovským úsmevom do práce. Veľmi rada mláďatkám rozprávala príbehy, učila ich slušnému správaniu, robila s nimi veľa pokusov, pozorovali a skúmali lupami prírodu a malé chrobáčiky. Rozprávala im aj vtipy, z ktorých sa malí lapaji od smiechu až váľali po zemi na čistinke pri lese. Lapaji sa v lesnej škôlke učili hrou a radi tu trávili čas... No jedného dňa sa udialo niečo nečakané. Mláďatoučiteľka nemohla prísť do práce, lebo musela ostať 10 dní v karanténe kvôli koronavírusu.
Ku malým lapajom poslala lesná rada nového mláďatoučiteľa – vlka Vladimíra. Malí lapaji ostali v pozore, keď videli, ako sa novému mláďatoučiteľovi lesknú veľké ostré tesáky. Vlk Vladimír si v lesnej škôlke určil vlastné pravidlá, ktoré mali lapaji dodržiavať. Vyžadoval poslušnosť, sedenie v laviciach, málo hrania, veľa učenia. Keď chceli lapaji spievať, Vladimírovi to vadilo, lebo ho z toho bolela hlava. Lapaji mali veľký rešpekt pred mláďatoučiteľom, báli sa čo i len hlások vydať a zrazu sa z tej najsuprovejšej lapajskej škôlky stala smutná škôlka. Jediný, kto v nej bol šťastný ako na obláčiku, bol Vladimír.
Konečne sa desať krát vystriedal deň s nocou a do lesnej škôlky sa vrátila zdravá mláďatoučiteľka. Sonička sa poďakovala Vladimírovi, že ju v škôlke zastúpil. Sonička sa pýta lapajov: “Prečo sa tvárite tak čudne?“. Lapaji si len niečo šuškali a zakrývali si labkami šibalské oči. „Deje sa niečo? Sadneme si do kruhu a porozprávame sa, ako sa cítite a čo ste za tých 10 dní zažili.“. Do kruhu si sadli lapaji, Sonička aj Vladimír. Lapaji vyrozprávali, ako sa cítili počas uplynulých 10 dní. Vladimír pochopil, čo urobil zle a povzbudil lapajov, že ak sa im čokoľvek nepáči, treba to pomenovať, aby sa niečo zmenilo. Vladimír sa poučil na vlastných chybách, lapajov pochválil a poďakoval im za to, že mohol s nimi tráviť čas a veľa si toho uvedomil. Nakoniec si dali všetci jedno obrovské lesné chlpaté skupinové objatie.
Na konci bol zvonec, no všetkému nebol koniec. Dodnes Sonička aj zmenený Vladimír učia malých lapajov a sú všetci šťastní...
Vlastnosti učiteľa - vizualizácia
Nepriaznivé vlastnosti pre učiteľské povolanie by som v týchto pandemických časoch prirovnala ku korone - znázornila som, čomu sa má učiteľ vyhýbať a od čoho si má udržiavať odstup. Dôležitá je aj psychohygiena, ktorá by učiteľovi pomohla vrátiť sa na správnu cestu. Učiteľ by mal byť vo svojej bubline spokojný, vyrovnaný, šťastný... a takto by ho malo vnímať a hodnotiť aj jeho okolie. Taktiež som využila farebnú symboliku semaforu.
Mgr. Jana Pavlovičová