Filozofická gymnastika s deťmi v predškolskom veku

„Keď začíname myslieť filozoficky, poodstupujeme o krok a dívame sa na daný obraz zo širšej perspektívy. Začíname skúmať, čo sme predtým považovali za samozrejmé... a tí, ktorí o tento krok nikdy nepodstúpili – ktorí žili úplne neskúmaným životom – sú ako ľudia nielen trochu povrchní, ale tiež potenciálne nebezpeční,“ píše S. Law (2007, s. 11), a súčasný britský filozof Jonathan Glover tvrdí, že „učiť ľudí myslieť racionálne a kriticky znamená v skutočnosti znižovať ich náchylnosť k falošným ideológiám“ (in Law, 2007, s. 12). 

Skúsenosti mnohých mysliteľov a výsledky psychologických a pedagogických skúmaní poukazujú na to, že s rozvojom a prehlbovaním kritického myslenia treba začať už v detstve. V čase staroveku zdôrazňovali potrebu rozvíjania poznávania veľkí grécki myslitelia Sokrates, Platón a Aristoteles. Augustinus Aurelius kritizoval spôsob získavania poznatkov vo vtedajšej dobe, pretože podľa neho sa žiaci neučia myslieť ani samostatne, ani z prameňa, ktorým je obklopujúca skutočnosť a Sväté písmo, ale poznatky získavajú len sprostredkovane a opakujú to, čo interpretuje učiteľ (Sv. Augustín, 2008). Nejeden pedagóg a filozof poukázal na túto skutočnosť v dobe, v ktorej žil, a uvedená problematika je aktuálna aj dnes. Na konci šesťdesiatych rokov minulého storočia skonštatoval profesor filozofie na Kolumbijskej univerzite v New Yorku Matthew Lipman to isté na adresu vysokoškolákov a tvrdil, že začať s rozvojom myslenia v ich veku je už neskoro a že je potrebné rozvíjať a prehlbovať myslenie už u detí v predškolskom veku (Lipman, 1992, s. 21). Odvolával sa nielen na vlastnú skúsenosť, ale aj na myšlienky J. Piageta a L. S. Vygotského, aj na názory filozofov, ako boli J. Dewey, s ktorým si vymieňal bohatú korešpondenciu súvisiacu s uvedenou problematikou (Lipman, 2008), H. Melville, L. Wittgenstein či Sokrates alebo Aristoteles. Založil koncepciu filozofia pre deti, napísal niekoľko kníh a metodických príručiek, ako rozvíjať detské myslenie v spoločenstve diskutujúcich – filozofujúcich rovesníkov. 

Dieťa prirodzene kladie otázky a očakáva, ale aj hľadá na ne odpovede. Túto skutočnosť treba využiť a nedávať dieťaťu hotové odpovede, ale viesť ho, aby na ne prichádzalo samo s pomocou iných. Detské otázky sú aj také, ktoré si kladie filozofia. Dieťa zaujíma, čo je dobré/zlé a čo znamená byť dobrým/zlým, kto je najlepší kamarát, a to sú otázky etické. V detskej zvedavosti majú miesto aj otázky estetické. Dieťa chce vedieť, čo je pekné, čo škaredé. Kladie aj metafyzické otázky, keď zisťuje, či je jeho bábika človekom, kam ide starý otec, keď zomrie, čo je čas a pod. Už v detskom veku sa dieťa stretáva s problematikou spravodlivosti, čestnosti, férovosti, pravidlami, a to je oblasť politickej (spoločenskej) filozofie. Deti kladú aj otázky smerujúce k príčine a vytvoreniu záverov, čo sú problémy, ktorými a zaoberá logika. Ak sa dieťa spýta, či existujú nejaké veci, ktoré nikto nepozná, alebo aký je obsah slov, orientuje sa v oblasti epistemológie (Gregory, 2008, s. 7). Deti treba usmerňovať nielen v hľadaní odpovedí, ale aj v kladení otázok, v ich správnej formulácii. 

Typickou a často opakovanou otázkou v druhom roku je Čo je to? a pokračuje aj u trojročného dieťaťa, keď pribúdajú otázky a (čo urobiť) potom, ako (to urobiť) a opakovaná otázka prečo (Allen, Lyn, 2008, s. 91, 104). Od štyroch rokov deti zaujíma odpoveď na otázku ako veci fungujú, od piatich rokov sú zvedavé, kto spôsobuje, že... a ako to dokáže; či to bude večne tak a pod. (Hýroššová, 2009). Samotné kladenie otázok ešte nie je filozofovanie, ale učiť deti pýtať sa hľadať na odpovede na otázky, viesť ich v oblasti kritického a tvorivého myslenia a učiť ich riešiť problémy znamená učiť ich myslieť filozoficky. V cieľavedomom rozvoji filozofického myslenia sa postupuje v krokoch a systematicky, prihliada sa na nerozlučiteľný vzťah medzi rečou a myslením. V procese prehlbovania filozofického myslenia sa zvyšuje úroveň formulácie otázok aj odpovedí, podporuje sa samostatnosť myslenia. 

Pre rozvoj osobnosti dieťaťa je dôležité, aby sa samostatné myslenie nerozvíjalo osamote, ale v skupine, aby deti uvažovali spoločne. Nejde o slovný súboj. Deti si pod vedením pedagóga, ktorý zastáva úlohu facilitátora, navzájom pomáhajú vo formulácii tvrdení, kladení otázok, hľadaní odpovedí. Spoločne sa učia usudzovať. Nejde ani o spoločné nájdenie jedinej odpovede. Deti sa učia počúvať sa navzájom, rešpektovať sa, premýšľať o slovách druhého aj o vlastných výpovediach. Vedie to nielen k rozvoju samostatného, ale aj sociálneho myslenia a k formovaniu etického správania. Keď deti hľadajú spoločne odpovede na otázky, ktoré si kladú, alebo keď dostávajú za úlohu riešiť zaujímavé úlohy rozvíjajúce ich kritické a tvorivé myslenie a keď navyše vedia, že sa učia byť filozofmi, pracujú so zanietením a s radosťou, navzájom si pomáhajú a usmerňujú sa v uvažovaní a pýtaní.

 V rozvoji detských kognitívnych schopností pomáhajú filozofické cvičenia, ktoré často predchádzajú filozofickým diskusiám alebo spoločnému riešeniu problému. Potreba praktizovať filozofické cvičenia vychádza z predpokladu, že existuje istá analógia medzi rozvojom myslenia a rozvojom tela. Aj myslenie treba trénovať tak, ako sa trénuje telo. Keď človek zanedbáva rozvoj svalov, hrozí ich ochabnutie. Ak človek nerozvíja svoje myslenie, bude odkázaný na myslenie druhých. 

Filozofická rozcvička je nástrojom na prehlbovanie filozofického myslenia. Nie je len prípravou na edukačné aktivity spojené s rozvojom myslenia, ale aj na rozhovory a riešenie problémov, s ktorými sa deti stretnú v živote, a preto je potrebné zvoliť také cvičenia, ktoré nie sú samoúčelné. Cvičenia vychádzajú z teoretických poznatkov aj zo skúseností detí, môžu sa stať východiskom pre kladenie alebo zameranie otázok v diskusiách, ktoré nasledujú po cvičeniach. Filozofické cvičenia sú z každej oblasti filozofie – logiky, epistemológie, etiky, estetiky a metafyziky, ale sú to aj cvičenia na rozvoj afektívneho, aktívneho, normatívneho či empatického myslenia. Epistemologické cvičenia sú zamerané na otázky odkiaľ vieme, že... podľa čoho poznáme, že... Metafyzické otázky a cvičenia si všímajú napríklad to, aký je rozdiel medzi človekom, zvieraťom, rastlinou, Bohom... K rozvoju logického myslenia patrí preformulovanie otázky alebo odpovede, porovnanie s inou odpoveďou a pod. a rozvoj logiky sa rozvíja aj skúmaním z rôznych uhlov pohľadu. Deti sa učia meniť perspektívu videnia vecí. Cvičenia na rozvoj afektívneho myslenia sú zamerané na formulácie obsahujúce vyjadrenie citu, emócie, intuície a pod., aktívne (angažované) myslenie je zamerané na spoluprácu v usudzovaní, teda hľadajú sa myšlienky, ktorými by sa podporilo myslenie druhého alebo ktorými sa podporí spoločné uvažovanie celej skupiny. Normatívne myslenie je zamerané na hodnotenie správneho a nesprávneho, žiaduceho, nežiaduceho a pri praktizovaní empatického myslenia sa jednotlivci snažia porozumieť pocitom alebo predstavám druhého. 

V publikáciách o filozofovaní s deťmi sa uvádzajú štyri skupiny filozofických zručností: vytváranie pojmov, usudzovanie, skúmanie a komunikačné zručnosti (Sharp, Splitter, 2010, s. 15). Tvorenie pojmov súvisí s asociáciami, klasifikáciou, definovaním, porovnávaním, hľadaním protikladov, rozlišovaním, vymenovávaním, identifikáciou, zovšeobecňovaním. K usudzovaniu patrí indukcia, dedukcia, analógia, zmena perspektívy, uvádzanie príčiny a následku, identifikácia dôsledku, vyvodzovanie, vyhodnotenie, stupňovanie, tvorba kritérií, posudzovanie. Skúmanie zahŕňa pozorovanie, kladenie otázok, hľadanie príkladov a protipríkladov, formuláciu problému a hypotéz, odhaľovanie východísk a pod. Komunikačnými zručnosťami ako filozofickými zručnosťami rozumieme umenie prekladu a patrí sem správne hovorenie, počúvanie, vyjadrovanie sa, interpretácia, zhrnutie, syntéza, tvorba a dešifrovanie metafor (Sharp, Splitter, 2010, s. 15). Filozofická gymnastika a rozvoj filozofického myslenia uľahčujú získavanie poznatkov o svete a ak sa uskutočňujú v skupine, pomáhajú rozvoju v sociálnej a morálnej oblasti. 

Uvádzame niekoľko príkladov na filozofické cvičenia pre skupiny detí v predškolskom veku. 
Pri každom cvičení učiteľ povzbudzuje deti, aby sa navzájom dopĺňali a kládli si otázky. Učiteľ zastáva rolu facilitátora. 
A Komunikačné zručnosti – umenie prekladu
1. cvičenie 
Žiaci zaujmú pohodlnú polohu v sede (na zemi alebo na stoličke) a zatvoria oči. Budú počúvať hudbu spojenú so zvukmi k jednej téme. Napríklad najprv budú počuť jednoduchú melódiu, ku ktorej bude postupne pribúdať šum morských vĺn, vietor, dážď a pod. Asi po troch minútach otvoria oči a rozprávajú o tom, čo počuli, čo si predstavovali, kde sa v predstavách ocitli. Deti si môžu navzájom klásť otázky a dotvárať predstavy druhého. Cvičenie súvisí s rozvojom kreatívneho myslenia. 

2. cvičenie 
Ide o cvičenie podobné prvému. Zrealizuje sa s využitím obrazu. Deti budú v tichosti pozerať dve až tri minúty na jeden obrázok (zavesený alebo premietnutý na tabuli, stene...), ktorý zobrazuje nejaký dej a potom budú rozprávať o tom, čo si myslia, že sa na obrázku deje. Každé dieťa k svojmu názoru povie, ako príbeh pokračuje. Po prvom a druhom cvičení môže nasledovať diskusia k problému, ktorý si deti vyberú. Napríklad v prvom cvičení môže byť témou čo znamená byť mokrý, aký je rozdiel medzi zvukom a hlukom a pod. 

3. cvičenie 
Deti sa pohodlne posadia (na stoličku alebo na zem), zatvoria oči a budú počúvať. Učiteľka číta: Pohodlne sa posaďte, oprite si chrbát o operadlo a nohy o podlahu. Zatvorte oči a skúste si predstaviť starý dom. Aký je to dom? Drevený? Murovaný? Je to chata? Opustený dom? Alebo vyzerá úplne inak? 
*** Pomaly sa približujte k domu. Stojíte pred starými dvermi. Keď stlačíte kľučku, dvere sa začnú pomaly samy otvárať. Pred vami sa objavia schody. Aké sú? Drevené? Dláždené? S kobercom? Rovné? Točité? Zaprášené? Vychodené? Alebo vyzerajú úplne inak? 
*** Pomaly stúpajte po schodoch. Prichádzate k poslednému schodu a k dvierkam. Aké sú?
*** Prejdite dvierkami a pred vami sa objaví stará povala. Vydajte sa na cestu okolo povaly. Čo všetko vidia vaše oči? 
*** Vydajte sa na cestu okolo povaly druhýkrát. 
*** Objavili ste niečo, čo ste si predtým nevšimli? Zastavili ste sa pri niečom? Zobrali ste do rúk nejakú vec? 
*** Aká je druhá cesta okolo povaly? 
*** Teraz sa rozlúčte so všetkými vecami a zíďte pomaly dolu po schodoch.
*** Otočte sa a rozlúčte sa so schodmi a vyjdite von z domu, kde vás čaká slnečné svetlo. 
*** Otvorte oči a ponaťahujte sa. 
(Upravené podľa L. Muchovej, 2009, s. 9, značka *** znamená dlhšiu pauzu v čítaní.) 
Po tomto cvičení vyzve učiteľka deti, aby hovorili, aký bol ich dom, aké boli schody, čo videli na povale prvýkrát a čo potom, keď sa vydali na obchôdzku znova, ako sa im z domu odchádzalo. Na toto cvičenie nadväzujú cvičenie zo skupiny Skúmanie s témou starý – nový, starý – mladý. 

4. cvičenie 
Cvičenie korešponduje so štvrtým cvičením zo skupiny Tvorba pojmov (objav, vanález). Deti dostanú za úlohu porozmýšľať nad niektorou z tém a potom o nej porozprávajú ostatným: 

• Môj najväčší objav.
• Čo by som rád vynašiel.
• Môžu ľudia objavovať veci spoločne?
  
  5. cvičenie
  Deti vysvetľujú, ako rozumejú nasledujúcim výrokom:
• Niektorí vtáci nelietajú.
• Ryža môže byť rôzne sfarbená.
• Príbeh sa niekedy môže začať od stredu.
• Prší.
• Sneh je biely.
• Malé deti často plačú.
• Niekedy sa na oblohe objaví dúha.
• Mesiac odráža svetlo.
• Žirafy cítia bolesť.
• Jogurt môže byť aj modrý. 
  (Podľa Sharpovej, Splittera, 2010, s. 73.) 
  
  6. cvičenie 
  Vo vnútri a vonku Deti hovoria, či nasledujúce veci nájdeme vo vnútri, alebo vonku.
• vôňa ruže,
• pocit smútku,
• láska k mamičke,
• moje zuby,
• môj nos,
• moje slzy,
• sen, ktorý sa mi prisnil včera v noci,
• moja závisť.
   (Podľa Sharpovej, Splittera, 2010, s. 76.) 
  
  7. cvičenie 
  Vnemy Deti sa pokúsia opísať, ako pociťujú nasledujúce vnemy:
• škvŕkanie v žalúdku,
• voda stekajúca po chrbte,
• vzduchová bublina,
• dotyk mŕtvej ryby,
• pach zhnitého jablka,
• pohľad priamo do slnka,
• načúvanie hromobitia,
• ochutnanie pálivej papriky,
• dotyk horúceho taniera,
• vôňa variacej sa omáčky na špagety. 
  (Podľa Sharpovej, Splittera, 2010, s. 106.) 
  
  8. cvičenie 
  Tón hlasu Tón hlasu určuje, čo človek hovorí, naznačuje, či ide o výrok, rozkaz, sľub, otázku a pod. Pomocou tónu hlasu človek poznávame rozpoloženie hovoriaceho, jeho vzťah k okoliu aj k tomu, čo hovorí. Tón hlasu môže vyjadrovať kladné alebo záporné emócie. Deti majú za úlohu povedať každú z nasledujúcich viet dvakrát a pomocou rôznych tónov vyjadria zakaždým niečo iné.
• Čo robíš?
• Prečo to hovoríš?
• Sľúb mi, že to už nikdy neurobíš.
• Pozor!
• Užite si to!
• Možno zajtra.
• Už sa upokojte.
• Ideš s nami?
• Čo je to s tebou?
• Ja tam nejdem. 
  (Podľa Sharpovej, Splittera, 2010, s. 121.)
  
  9. cvičenie 
  Hovoríme očami Deti sa po jednom pokúsia pohľadom povedať rôzne veci a ostatné deti hádajú, čo mali na mysli. Môže sa použiť niektorý z nasledujúcich pohybov:
• zažmurkajte,
• prižmúrte oči,
• zagúľajte očami,
• zízajte,
• pozrite sa na niekoho prísne,
• rozžiarte sa,
• pozrite sa na niekoho stroho,
• prevráťte oči,
• pozrite sa niekomu priamo do očí,
• mrknite na niekoho,
• prebodnite niekoho pohľadom.
  (Podľa Sharpovaj, Splittera, 2010, s. 91.) 
  
  10. cvičenie
  Deti namaľujú obrázok spokojných očí, znepokojených očí, vystrašených očí, nadšených očí a pod. Pracujú s viacerými farbami. 
  (Podľa Sharpovej, Splittera, 2010, s. 91.) 
  
  11. cvičenie
  Pojmy Deti si zoberú farebné pastelky a kreslia niektorý z týchto pojmov: myseľ, spravodlivosť, láska, dobro, zlo... 
  (Podľa Sharpovej, Splittera, 2010, s. 70.)
  
  12. cvičenie 
  Pojmy a práca s telom Deti počúvajú hudbu, v ktorej je vyjadrený určitý aspekt prírody. Deti skúsia pohybom vyjadriť niektorý z fenoménov: oheň, rieku, hviezdy, vietor, hurikán, slnko...
  (Podľa Sharpovej, Splittera, 2010, s. 71.) 
  
  B Tvorba pojmov 
  1. cvičenie 
  Cvičenie nadväzuje na prvé cvičenie zo skupiny Komunikačné zručnosti. Deti hľadajú vhodné slová na vyjadrenie toho, aký je rozdiel medzi dažďom, lejakom a búrkou alebo vánkom, vetrom a víchrom a pod. 
  
  2. cvičenie Deti sedia v kruhu. Úlohou cvičenia je hľadať vzťah medzi slovami. Kto si myslí, že existuje podobnosť medzi dvoma slovami, zdvihne kartičku (alebo obrázok, predmet, ktorý pred cvičením deti dostanú) alebo sa postaví a pod. Učiteľ povie dvojicu slov a deti zareagujú. Učiteľ môže obmieňať tvary niektorých slov alebo meniť slovné druhy pri zachovaní rovnakého významu:
• zvedavosť (byť zvedavý) – hľadanie (hľadať niečo),,
• mať rád – kamarátiť sa,
• bojovať – biť sa,
• skúpy – sporivý,
• objav – vynález,
• riskovať – dýchať ,
• byť smutný – rozmýšľať,
• snívať – fantazírovať,
• pátrať – skúmať,  odvaha – drzosť,
• krásny – dobrý. 
  
  3. cvičenie 
  Deti majú rozhodnúť, ktoré príklady hovoria o skúpom človeku a ktoré o sporivom.
• Dušan si vybral z balíčka dva cukríky a išiel von hrať sa s Ferkom. Ferko dostal chuť na cukrík, ale Dušan sa s ním nerozdelil.
• Keď rodina dojedla obed, mamka odložila zvyšné slivkové knedle do chladničky.
• Deti si kupovali sladkosti dovtedy, kým neminuli všetky peniaze, ktoré im dali rodičia na výlet. Janko si kúpil hot dog a čokoládu a zvyšné mince si odložil.
• Anetka sa hrala s bábikami a po chvíli sa začala hrať v plyšovým medvedíkom. Keď sa Stanka začala hrať s jednou z Anetkiných bábik, Anetka jej ju vytrhla z ruky a povedala, že teraz sa ide hrať s bábikou znova.
  
  4. cvičenie 
  Deti určia, čo je objav a čo vynález. Na tabuli budú dva obrázky ako symbol objavu (napríklad potápač pri vraku lode v mori) a vynálezu (napríklad tvár premýšľajúceho človeka pri skúmavkách). Učiteľ a deti hľadajú definíciu objavu a vynálezu: objaviť znamená nájsť, zistiť, dozvedieť sa o existencii niečoho; vynájsť znamená vymyslieť, navrhnúť, vyrobiť, vytvoriť. Na kôpke na kartičkách budú obrázky vynálezov a objavov a deti ich budú priraďovať do stĺpcov na tabuľu – k objavom a k vynálezom: televízia, orchidea, mydlo, počítač, mobil, baktéria, vírus, mrazené ovocie, slnečná energia... Po roztriedení obrázkov skupina detí určí, či sú obrázky zatriedené dobre, alebo nie. Deti zdôvodňujú svoje priradenia. 
  
  5. cvičenie 
  Deti vyberú správne slovo všetci/všetky, niektorí/niektoré, žiaden/žiadna na začiatok tvrdenia:
• ... kone sú zvieratá.
• ... poháre sú z papiera.
• ... knihy nie sú futbalové lopty.
• ... žirafy žijú v zoologickej záhrade.
• ... obchody v meste sú v nedeľu zatvorené.
• ... ľudia nie sú trpaslíci.
• ... mrkvy sú zelenina. 
  Variantom alebo pokračovaním cvičenia je, že deti doplnia tvrdenie ku kvantifikátoru:
• Každý/-á...
• Všetci...
• Nikto...
• Žiaden...
• Niektorý/-í/-á...
  Ďalší variant alebo nové cvičenie: 
  Deti doplnia do výroku slovo tak, aby bol výrok pravdivý:
• Všetky... sú vtáky.
• Všetky mačky...
• Niektoré zvieratá...
• Niektoré hračky...
• Žiaden... nie je krtko.
• Žiaden štvorec nie je... 
  Počas tejto aktivity deti precvičujú aj obrátené výroky a zisťujú ich pravdivostnú hodnotu. Napr. Všetky (vrabce, holuby, sláviky a pod.) sú vtáky. Tento výrok deti prevrátia: Všetky vtáky sú... (vrabce, holuby, sláviky a pod.). Prichádzajú na to, že to nie je pravda. Ak deti zvládnu grafické znázornenie (prienikov), môžu kresliť alebo vytvárať množiny prvkov podľa výrokov. 
  (Podľa Lipmana, Sharpovej, Oscanyana, 1984.) 
  
  6. cvičenie 
  Pomenovania Niektorí ľudia majú prezývky. Niekedy pochádzajú priamo z rodiny, niekedy si ich dali sami, niekedy dávajú ľuďom prezývky iní ľudia. Z prezývok sa často dozvedáme zaujímavé veci o jej nositeľovi. Napríklad akú má povahu (Nebojsa) alebo telesnú konštrukciu (Lomidrevo, Miesiželezo, Fifipierko), alebo aké hodnoty sú pre neho dôležité. Keď namiesto mena používame viac slov, ktorými hovoríme o človeku, tak ho opisujeme. tento opis môžeme taktiež premeniť na meno. Indiáni majú mená, ktoré vyjadrujú ich vlastnosti, napríklad Tichý stopár, Rýchly šíp a pod. Aj sebe môžeme dať také mená. Napríklad ak Šaňo dokáže veľmi rýchlo behať, tak ho nazveme Rýchlonohý Šaňo. Deti dostanú za úlohu bez slov predviesť nasledujúce postavy:
• Otrhaný Tóno
• Zasnená Soňa
• Šípková Ruženka
• Múdra Sova
• Neohrozený Juraj
• Hundroš Miloš
• Pavúčí muž
• Pyšná princezná
• Medveď Spáč
• Prešibaný Karol 
  
  7. cvičenie 
  Protiklady Deti sa rozdelia do skupín po štyroch. Každá skupina si zvolí jednu dvojicu protikladných pojmov a tie sa pokúsia predviesť pantomímou alebo iným obrazom. 
  Ostatné deti hádajú, o akú dvojicu slov ide. vysoký – nízky, tučný – chudý, ticho – zvuk, tma – svetlo, rýchly – pomalý a pod. 
  (Podľa Sharpovej, Splittera, 2010, s. 37.) 
  
  8. cvičenie 
  Definícia Ak chceme niečo definovať, musíme najprv určiť, do akej triedy daná vec patrí a potom uviesť niečo, čím je tá vec zvláštna. Napríklad Mačka je zviera, ktoré pradie. Deti sa pokúšajú definovať, čo znamenajú nasledujúce slová: pes, Ježiško, hra, rodič, ja, klavír, anjel, hruška... 
  
  9. cvičenie 
  Iný spôsob definovania sa zakladá na vymenovaní vlastností, ktoré musí predmet spĺňať, aby mohol byť daným výrazom označený. Nie je nutné vymenovať všetko, ale je potrebné uviesť najmenej toľko vlastností, aby si druhý človek mohol domyslieť, o čo ide. Deti dopĺňajú nasledujúce definície:
• Vtáci majú dve nohy a .................................................................................
• Kniha má obálku a .......................................................................................
• Škôlka je plná učiteliek a .............................................................................
• Lietadlá majú krídla a ..................................................................................
• Ruže pekne voňajú a ....................................................................................
• Ryby plávajú a .............................................................................................
• Psi štekajú a ..................................................................................................
• Ľudia dokážu premýšľať a ...........................................................................
• Rodina, to je mamička a ...............................................................................
  (Podľa Sharpovej, Splittera, 2010, s. 38.) 
  
  10. cvičenie 
  Rozlišovanie Deti určia, v čom sú iné (v čom sa odlišujú) nasledujúce dvojice:
• mačka a pes,
• ceruzka a špendlík,
• chlapec a dievča,
• dobrý človek a zlý človek,
• sebecký človek a štedrý človek,
• bystrý človek a múdry človek,
• vták a ryba,
• zviera a človek. 
  (Podľa Sharpovej, Splittera, 2010, s. 54.)
  
   11. cvičenie 
  Učiteľ položí na dva stoly dva druhy vecí: ktoré vyzerajú ako pravé, ale pravé nie sú (položí na stôl umelú kvetinu), a veci, ktoré vyzerajú ako pravé a pravé sú (jablko). Na samostatnej kôpke sú rôzne veci a každé dieťa má z kôpky vybrať dve veci a priradiť ich na stôl tak, ako patria: umelý stromček, fľaša od Coca-Coly naplnená vodou, mačka vymodelovaná z plastelíny, fotografia niekoho z detí, papierové lietadlo a pod. Keď deti skončia, sadnú si do kruhu okolo stolov a každé dieťa povie, ktorú vec kam položilo a prečo. Rozprávajú sa o tom, čo je skutočné a čo iba vyzerá ako skutočné. Podľa vyspelosti detí sa môže vytvoriť aj tretia skupina predmetov – takých, ktoré nevyzerajú ako pravé, ale pravé sú (napr. kvietky – sukulenty – živé kamene a pod.).
  (Podľa Lipmana, Sharpovej, 1982.) 
  
  C Skúmanie
  1. cvičenie
  Toto cvičenie môže nadväzovať na prvé cvičenie zo skupiny Vytváranie pojmov. Deti povedia, či je, alebo nie je medzi dvojicou slov vzťah a budú uvádzať príklady. Ak nebudú súhlasiť s tvrdením niektorého dieťaťa, budú musieť uviesť protipríklady. 
  
  2. cvičenie 
  Cvičenie nadväzuje na druhé cvičenie zo skupiny Komunikačné zručnosti. Deti dostanú za úlohu klásť otázky k obrázku (obrazu). Čo by vás z toho obrazu zaujímalo? Keď dieťa odpovie: „Zaujímalo by ma...“ musí oznamovaciu vetu preformulovať do opytovacej vety. Ak sa to niektorému dieťaťu nepodarí, ostatné deti mu pomôžu a ono skonštatuje, či ide naozaj o to, čo sa chcelo opýtať. 
  
  3. cvičenie Čo znamená starý a čo mladý? Čo znamená starý a nový? Toto cvičenie nadväzuje na cvičenie tri zo skupiny Komunikačné zručnosti. Deti odpovedajú na otázky a každú odpoveď zdôvodnia. Čo je vzácnejšie?
• Starý nábytok alebo nový nábytok?
• Stará kniha alebo nová kniha?
• Starý človek alebo mladý človek?
• Starý mobil alebo nový mobil?
• Stará plyšová hračka alebo nová plyšová hračka?
• Stará rozprávka alebo nová rozprávka?
• Starý priateľ alebo nový priateľ? 
  (Podľa Muchovej, 2009, s. 8 – 9.)
  
   4. cvičenie 
  Porovnávanie Na pochopenie a skúmanie vzťahov medzi javmi skutočnosti sa treba učiť porovnávať. Jednoduchým cvičením je dopĺňanie prirovnaní:
• pevný ako...
• usilovný ako...
• čierny ako...
• zúrivý ako...
• múdry ako...
• jasný ako...
• tvrdohlavý ako...
• ťažký ako...
• slabý ako...
• ľahký ako...
• dutý ako...
• krásny ako...
• studený ako...
• tichý ako... 
  
  5. cvičenie 
  Hľadanie pravidiel Učiteľ sa pýta detí, či podľa nich nasledujúce prejavy pomáhajú diskusii a spoločnému hľadaniu, alebo nie:
• Všetci hovoria naraz.
• Všetci sa naraz snažia počúvať.
• Vysvetľovať niečo susedovi, zatiaľ čo hovorí niekto iný.
• Pýtať sa jeden druhého na dôvody.
• Rozprávať sa medzi sebou, a nie s pani učiteľkou.
• Keď mám slovo, hovorím dlho.
• Hovoriť tak potichu, že ostatní skoro vôbec nepočujú.
• Hovoriť, že niečí názor je hlúpy.
• Klásť si navzájom otázky.
• Robiť šašoviny a hlúposti, keď niekto rozpráva. 
  (Podľa Sharpovej, Splittera, 2010, s. 57.) 
  
  D Usudzovanie 
  1. cvičenie 
  Deti majú rozhodnúť, čo je reálne a čo je fantázia.
• Malá Anička hovorí, že keď bude veľká, bude učiteľka.
• Otecko povedal mamičke: „Zajtra si kúpim nové nohavice.“
• Helenka povedala: „V našom byte je plno škriatkov a drakov.“
• Pani učiteľka: „Dnes ma už od rána bolí hlava.“
• Pani suseda povedala, že v jej záhrade v noci tancovali lesné víly. 
  
  2. cvičenie
  Odhaľovanie východísk Schopnosť rozoznávať východiská určitých tvrdení patrí k najsilnejším nástrojom skúmania. Keď napríklad povieme dieťaťu, že konečne prestalo cmúľať prst, naznačujeme, že v minulosti s tým malo problémy Deti sa pokúšajú odhaliť východiská, na ktorých sú postavené výroky:
• To nebolo správne, že si zobrala Klárike jej pastelky.
• Takto ten film určíte nestihneš.  Už zase nefunguje výťah.
• Zjedz tu večeru!
• Je to drina mať malú sestričku, však?
• Odvez si ten bicykel niekam nabok!
• Prečo si si nepriniesol do škôlky bábiku?
• Aha! Ty si asi alergický na mačky! 
  (Podľa Sharpovej, Splittera, 2010, s. 80.) 
  
  3. cvičenie 
  Podobnosti a rozdiely Učiteľ položí pred deti niekoľko jabĺk a vyzve ich, aby si z nich vybrali tri. Spoločne sa začnú zamýšľať nad tým, v čom sú si podobné a v čom sa odlišujú.
  (Podľa Sharpovej, Splittera, 2010, s. 41.) 
  
  4. cvičenie 
  Kritériá Kritériá sú podmnožinou dôvodov. Vysvetľujú, čo nás vedie k našim výrokom a tvrdeniam. Niektoré kritériá sú zmysluplné, iné nie. Deti sa budú zamýšľať nad situáciami a určia, či uvedené kritériá dávajú, alebo nedávajú zmysel.
• Lucka je moje najlepšia kamarátka, pretože má ryšavé vlasy.
• Je to dobrý človek, pretože má veľký dom.
• Lukáš je veľmi fajn, pretože je neuveriteľne bystrý.
• Môj lekár nie je dobrý, pretože ma pichá injekciami.
• Vladka je dobrá pani na stráženie detí, pretože mi všetko dovolí.
  (Podľa Sharpovej, Splittera, 2010, s. 53.) 
  
  5. cvičenie 
  Čo je dobré? Deti hovoria, či ide o veci, ktoré sú pre človeka dobré alebo zlé: autosedačky, hady, plienky, rozprávkové knihy, detské stoličky, divo rastúce kvetiny, televízia, umelohmotné tégliky, zemiakové lupienky, koberce... 
  (Podľa Sharpovej, Splittera, 2010, s. 72.) 
  
  6. cvičenie Kritériá pre dobré veci Každé dieťa vymyslí jedno kritérium pre nasledujúce javy:
• dobrý film,
• dobrá pizza,
• dobrý bicykel,
• dobrá hračka,
• dobrý priateľ,
• dobrý človek. 
  (Podľa Sharpovej, Splittera, 2010, s. 72.) 
  
  7. cvičenie 
  K zručnosti usudzovať patrí aj analógia. Tá sa využíva v niektorých hádankách. Deti ich môžu vymýšľať, alebo môžu hádať hádanky, ktoré im dá učiteľka. Vysvetlia, ako prišli k záveru. Cvičenie sa môže uskutočniť aj formou súťaže. Záver Väčšina z uvedených aktivít sa môže uskutočniť v rôznych variantoch. Učiteľ v materskej škole určí, pre ktorý vek je ktorá aktivita alebo ich podľa veku detí modifikuje. Mnohé z aktivít a cvičení môžu pokračovať vo výtvarnom alebo hudobnom alebo dramatickom stvárnení. Cvičenia treba uskutočňovať pravidelne, aby si na ne deti zvykli. Majú poznať ich cieľ a na ich základe sledovať svoje myslenie. Cvičenia sa majú stať základom pre riadené diskusie detí v spoločenstve, pre riešenie problémov a nakoniec pre praktický život mimo materskej školy.
  
  Literatúra 
  ALLEN, K. E., LYN, R. M. Přehled vývoje dítěte od prenatálního období do 8 let. Praha: Portál, 2008. ISBN 978-80-7367-421-2. 
  HÝROŠŠOVÁ, J. Detské otázky podľa veku. In Mama a ja [online], 2009 [cit. 2011-09-03]. Dostupné na internete: . ISCED 0 – Štátny vzdelávací program pre predprimárne vzdelávanie. Bratislava: ŠPÚ, 2008. [Online], [cit. 2011-08-26]. Dostupné na internete: . 
  LAW, S. Filozofická gymnastika. Praha: Argo a Dokořán, 2007. ISBN 978-80-7203-882-4. 
  LIPMAN, M. A Life Teaching Thinking. Montclair: IAPC, 2008. ISBN 0-916834-41-7. 
  LIPMAN, M. On Writing a Philosophical Novel. In Studies in Philosophy for Children. Harry Stottlemeier´s Discovery. Eds. Sharp. A. M. – Reed, R. F., Philadelphia: Temple University Press, 1992, s. 21 – 27. 
  LIPMAN, M., SHARP, A. M. Loking for Meaning. Instrucional Manual to Accompany PIXIE. Lanham: University Press of America, 1982. ISBN 0-8191-3829-0. LIPMAN, M., SHARP, A. M., OSCANYAN, F. S. Philosophical Inquiry. Instructional Manual to Accompany Harry Stottlemeier's Discovery. Lanham: University Press of America, 1984. ISBN 0-8191-3830-4. MAUGHN, G. a kol. Philosophy for Children. Practioner Handbook. Montclair: IAPC, 2008. ISBN 0-9168-3440-9. 
  MUCHOVÁ, L. ---aděje na s--- Pracovné texty na seminár Filozofia pre život. Český Těšín, 2009 [pracovný materiál]. 
  ROSA, V., TUREK, I., ZELINA, M. (eds.) Milénium. Národný program výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15 – 20 rokov. Bratislava: Iris [rok neuvedený]. ISBN 80-89018-36-X.
  SHARP, A. M., SPLITTER, L. J. Co znamená můj svtť. Metodická príručka k príbehu Nemocnice pro panenky. České Budějovice: TF JU, 2010. ISBN 978‐80‐7394‐269‐4. 
  SV. AUGUSTÍN. O kresťanskej náuke. O milosti a slobodnej vôli. Prešov: Petra, 2004. ISBN 80-89007-44-9.

autorka článku Gabriela Šarníková 
ŠARNÍKOVÁ, G., 2012. Filozofická gymnastika s deťmi v predškolskom veku. In UHRINOVÁ, 
M., ZENTKO, J. (eds.) Zážitkové metódy v priestore súčasnej materskej školy na Slovensku a v zahraničí. 111 s. Ružomberok: Verbum. ISBN 978-80-8084-856-9, s. 55 - 71