Prejavovanie emócií - aktivity a činnosti pre deti a žiakov.

Základom je preventívna a cielená činnosť s emóciami. Deti obľubujú rôzne príbehy, filmy, aktivity a cvičenia, zamerané na ich pocity. V praxi, ako vychovávateľka v školskom klube detí, som v rámci spoločenskovednej oblasti výchovy, s deťmi skúsila rôzne aktivity zamerané na spoznávanie, pomenovanie emócií, i cvičenia na vzájomné poznávanie, vylepšovanie vzťahov v triede, pretože v dnešnej dobe sa kladú vysoké nároky na vzdelávacie výsledky detí a výchova, ktorá je, síce súčasťou edukačného procesu, sa často nepovažuje za tak dôležitú a podstatnú ako vzdelávanie a jeho merateľné výsledky.

Práca s emóciami a umenie „prerámovania"
Čo je to „prerámovanie“?

Je to proces, keď dospelý pomôže dieťaťu presunúť pozornosť od toho, o čom je presvedčené, že nezvládne, na upriamenie pozornosti k tomu, čo zvládne. Dieťa sa prestáva sústrediť na negatívny výsledok a pozrie sa na situáciu z iného uhla. Deti negatívnymi emóciami a vyjadreniami typu: 
„ Neviem to.“ „Nezvládnem to.“ „Nerozumiem tomu“, vytvárajú samy o sebe negatívny príbeh. Ak dieťa ešte aj zlyhá, v podobe zníženej známky, je o svojich negatívach už utvrdené a začína sa „nálepkovať“. Dochádza k tzv. pygmalion efektu – „budem taký, akého ma chcete mať“, v zmysle, ako ma „onálepkujete“ taký budem a samo sa časom začne takýmto vnímať (napr. som zlý, matematika mi nejde, som hyperaktívny, som zúrivý...). 
Vtedy sa dostávame k „prerámovaniu“. Meníme nielen vnímanie dieťaťa, ale najmä jeho emócie. Pri „prerámovaní“ dochádza k prijatiu detských emócií. V našej spoločnosti sa stretávame však skôr s popieraním detských pocitov už od útleho veku, napr: „Neplač.“ „Už si veľký, nemáš sa čoho báť.“ Alebo ostro vystupujeme proti negatívnym prejavom dieťaťa, ako napr: „Je zlý, už sa s ním nechcem hrať.“ „Nepožičiam ti moje autíčko.“
„Prerámovanie“ nám dáva silu použiť menej obmedzujúci jazyk, neprikazuje deťom, aké majú mať pocity, alebo čo si majú myslieť. Spočíva v prijatí emócií a ich následného pomenovania a vedie k nájdeniu vlastného konštruktívneho riešenia problému a zvládnutia vlastných emócií. Toto je podstata „prerámovania“ či už pri „nálepkovaní“, alebo  pri spracovaní emócií.

Prvá pomoc pri emocionálnej búrke

Deti v každom veku, neraz i dospelí, potrebujú pomoc pri spracovaní a pochopení vlastných emócií. Veľmi vhodnou metódou je metóda aktívneho počúvania, ktorú tvoria základné 4 kroky:

• pozorne počúvať – dieťa sa skôr zdôverí tomu, kto ho pozorne počúva
• stotožniť sa s ich pocitmi – niekedy je pre dieťa dôležitejšie prijatie jeho pocitov a v konečnom dôsledku prijatie jeho samého než 100 otázok
• pomenovať ich pocity – platí tu pravidlo – v žiadnom prípade pocity NEPOPIERAŤ – sú skutočné a patria v danej chvíli dieťaťu
• splniť ich želanie v predstavách – niekedy slová „keby som mal/a kúzelnú paličku...“ pomôžu dieťaťu viac ako logické vysvetlenia

Hádaj, kto som

Obľúbenou hrou, ktorá síce nesúvisí priamo s prejavom emócií, ale slúži na zbližovanie detí, ktoré sa nepoznajú a vzájomne si konkurujú, čiže majú medzi sebou negatívne emócie, je lístočková hra na vzájomné poznávanie. Do hry sa zapája i učiteľ.

Priebeh hry
Deti sú usadené v lavici, každé si pripraví kúsok papiera a pero. Hra spočíva v tom, aby každé dieťa o sebe uviedlo 3 informácie, napr. kde býva, čo rado robí, zbiera, na aký hudobný nástroj hrá, atď. Papieriky potom odovzdajú učiteľke, tá ich premieša a nahlas číta. Deti majú uhádnuť, o koho ide.

Náladomer

Náladomer je úžasný nástroj na spoznávanie sa, pomenovanie emócií. Dôležité je, ale, nielen si ho s deťmi vyrobiť, ale naozaj ho každý deň aktívne využívať.  V školskom klube sa dá po vyučovaní robiť akýsi kruh, posedenie, kedy sa s deťmi chvíľku porozprávame o tom, ako sa cítia, aký mali deň. Deti „náladomer“ používali veľmi rady. Väčšinou sa., vlastnoručne namaľovaným štipcom, prepli na svoju náladu už hneď ráno a v priebehu dňa sa prepínali, podľa toho, ako sa menila ich nálada. Často som vďaka „náladomeru“ odhalila konflikt, ktorý vznikol v triede v priebehu dňa a dokázali sme ho spoločne vyriešiť. Podstatné je deti do výroby zapojiť., Každý si ozdobil svoj štipec sám a keďže som zástancom toho, že učiteľ má žiť ten poobedný život v školskom klube spoločne s deťmi nielen ako vychovávateľ, ale i ako partner, štipec som si vtipne pomaľovala i ja a prepínala som si ho každý deň na „náladomer“ spoločne s deťmi.
Cieľ hry
Spoznať nových spolužiakov, zmena negatívnych pocitov a postojov voči novým spolužiakom.

Abeceda dobrých vlastností

To, ako sa dieťa v triede cíti a aké emócie tam prežíva v priebehu dňa, či už počas edukácie alebo počas voľnej komunikácie s rovesníkmi a učiteľmi výrazne ovplyvňuje i to, čo si o ňom myslia druhí a ako ho hodnotia. Preto je vhodné zameriavať sa i na takéto aktivity.

Mimoriadne obľúbené hry pre menšie, ale i väčšie deti.
Priebeh hry
Deti sú usadené v kruhu na koberci (ľubovoľne), držia sa za ruky, dieťa, ktoré začne, povie o dieťati, vedľa ktorého sedí jeho dobrú vlastnosť. Takto sa posúvajú do kruhu, pokiaľ sa nedostane na rad každé z nich. Táto hra môže mať viacero modifikácií, napr. dieťa, ktoré začne, musí povedať dobrú vlastnosť svojho suseda, ktorá začína na písmeno A, ďalšie dieťa musí nájsť dobrú vlastnosť suseda, ktorý začína na písmeno B, a takto pokračujeme celou abecedou. 
Pri vekovo starších deťoch môžeme požadovať, aby vlastnosť nielen pomenovali, ale spomenuli i situáciu, keď túto vlastnosť u svojho spolužiaka pozorovali. Opisovať môžu len pozitívne vlastnosti, aby sme sa vyhli prípadným konfliktom.
Cieľ hry
Poukázať na dobré vlastnosti spolužiaka a premýšľať nad jeho skutkami a správaním – pozitívnym.
Aktivitu je možné realizovať i v papierovej forme - viď ukážka.      

Priebeh hry
S mladšími deťmi si pripravíme biele výkresy a farebný papier, ktorý preložíme  a vystrihneme srdiečko. Farebný papier prilepíme na biely výkres, takto je pripravený na aktivitu. Staršie deti si obkreslia ruku.

Ako pri predchádzajúcich aktivitách, i tu upozorňujeme deti, že píšeme na papier len pozitívne vlastnosti. Papier necháme buď kolovať, alebo sa deti postavia do radu s perom v ruke. Dieťa so svojím výkresom stojí pri tabuli, otočí sa chrbtom deťom. Výkres mu pripneme na tričko na chrbát, alebo ho pridržíme a každé dieťa mu na výkres napíše pozitívnu vlastnosť alebo niečo kladné, čo si o ňom myslí a páči sa mu na ňom.
Cieľ hry
Deti sú nútené „prerámovať“ spolužiaka a nájsť aspoň 1 dobrú vlastnosť na každom spolužiakovi.

Emocionálna nádrž

Každé dieťa má určitú „emocionálnu nádrž“, ktorú môžeme napĺňať i my ako pedagógovia, a to láskavým prístupom k dieťaťu. Táto „nádrž“, plná vyrovnaných emócií, predstavuje vnútornú silu, pomocou ktorej dokáže dieťa prekonávať náročné obdobia vo svojom živote.

Spracovala: Bc. Michaela Šišková, vychovávateľka v školskom klube